Horenie je chemická reakcia, ku ktorej dochádza pod vplyvom tepla medzi horľavým materiálom a kyslíkom. Ak pri chemickej reakcii vznikne dostatočné teplo, spustí sa reťazová reakcia, ktorá trvá, pokým sa neminie horľavý materiál a kyslík.
Pri tomto základnom chápaní chémie horenia je zrejmé, že v skutočnosti neexistujú dva rovnaké požiare. Typ, množstvo a rozmiestnenie horľavých materiálov sú špecifické pre každú danú situáciu. Požiar sa môže vznietiť na mnohých miestach z dôvodu výskytu rôznych možných zdrojov vznietenia (napr. skrat v elektrickom prístroji).
Množstvo dostupného kyslíka je takisto podmienené viacerými faktormi, ako sú dvere (otvorené alebo zatvorené), okná (otvorené, zatvorené alebo možno rozbité v dôsledku pôsobenia tepla) a mechanické vetracie systémy. Časť tepla z požiaru sa navyše môže rozptýliť v okolitej konštrukcii (steny a strop) a v dôsledku úniku dymu a horúceho vzduchu cez otvory dôjde k energetickej strate.
Každý požiar je skrátka jedinečný. Je teda nemožné odskúšať a vyhodnotiť účinnosť každého protipožiarneho produktu, keďže existuje nespočetné množstvo možných scenárov časovo-teplotných kriviek. Z tohto dôvodu došlo k štandardizácii požiarnych skúšok od úplného začiatku požiarnych skúšok začiatkom 20. storočia.
Výsledkom štandardizácie sú takzvané nominálne požiarne krivky. Tieto krivky vyjadrujú závislosť teploty od času. Jedným z predpokladov je, že teplota je v celom požiarnom úseku rovnaká, čo je zvyčajne prípad plne rozvinutého požiaru. Ďalším predpokladom je, že závislosť času a teploty je pre určitý rozsah praktických situácií konzervatívna. Berie sa pritom do úvahy aj fakt, že väčšina menovitých kriviek konštantne rastie bez akejkoľvek fázy ochladzovania.
Štandardná požiarna krivka
Najstaršou požiarnou krivkou je štandardná požiarna krivka. Vyjadruje priebeh požiaru v požiarnom úseku budovy. Niekedy sa označuje aj ako celulózová krivka, hoci v skutočnosti môžu byť v budovách okrem celulózových aj iné typy horľavých materiálov. Krivka vyjadruje priebeh požiaru vo fáze „po vzplanutí“ (post flash over), teda vo fáze plne rozvinutého požiaru. Štandardná požiarna krivka je definovaná v rôznych národných normách po celom svete, napr. ISO 834, EN 1363-1, BS 476: časť 20, DIN 4102 a AS 1530 (v severoamerických normách ASTM E119 a UL263 sa používa mierne odlišná štandardná požiarna krivka). Štandardná požiarna krivka sa používa na skúšanie a klasifikáciu systémov pasívnej požiarnej ochrany budov, ako napr. systémy požiarnej ochrany nosných konštrukcií, požiarne deliace konštrukcie a systémy hasenia požiaru.
V špecifických prípadoch môže byť potrebné použiť iné požiarne krivky, najmä krivku pôsobenia vonkajšieho požiaru, krivku pomalého ohrevu a v niektorých prípadoch uhľovodíkovú krivku. Tieto alternatívne krivky požiaru sú opísané v norme EN 1363-2.
Krivka vonkajšieho požiaru
Ak sa požiar vyskytne v požiarnom úseku v obvodovej časti budovy, plamene môžu prenikať cez otvory vo fasáde. Môžu mať pritom dostatočný dosah na to, aby spôsobili zahriatie exteriéru budovy na podlažiach nad požiarnym úsekom. Ak má exteriér budovy zabezpečiť požiarnu odolnosť proti šíreniu ohňa do ďalších podlaží budovy, použije sa požiarna krivka vonkajšieho požiaru. Pri tejto krivke sa berie do úvahy fakt, že plamene sa ochladzujú vonkajším vzduchom.
Krivka pomalého ohrevu
Akýkoľvek skutočný požiar má vždy určitú vývojovú fázu, v rámci ktorej je požiar lokalizovaný v mieste jeho vznietenia, pričom teplota vnútri požiarneho úseku je stále relatívne nízka. V určitom okamihu dôjde k vzplanutiu (flash-over), v dôsledku čoho začnú všetky horľavé materiály v tomto úseku prispievať k požiaru. Fáza pred vzplanutím však môže trvať dlho, najmä ak v danom úseku nie je dostatok kyslíka. V takej situácii teplota stúpa pomaly a dlhší čas. V prípade reaktívnych materiálov, ako sú napr. intumescentné nátery, závisí účinnosť požiarnej ochrany od ich aktivácie tepelnou energiou. Pomaly sa rozvíjajúci požiar alebo tlejúci oheň môžu teoreticky brániť správnej reakcii materiálu. Okrem skúšok so štandardnou krivkou požiaru sa odporúča vykonať aj skúšku pomalého ohrevu a tak overiť, či reaktívne produkty, ako sú intumescentné nátery, fungujú aj v podmienkach pomalého ohrevu.
Uhľovodíková krivka (požiare kvapalín)
Ak z nádrže unikne kvapalné palivo, napríklad benzín, a na podlahe sa vytvorí mláka, ktorá sa zapáli, teploty rýchlo stúpnu na cca 1100 °C. Tento jav vyjadruje uhľovodíková požiarna krivka (HC). Vyskytuje sa v priemyselných prostrediach, napríklad v rafinériách, podobné požiare však môžu vzniknúť aj v budovách, kde sa skladujú vysoko horľavé materiály.
Požiare v tuneloch
Rozvoj požiaru v tuneli sa celkom líši od požiaru v požiarnom úseku. V dôsledku obmedzeného priestoru, podmienok vetrania a značného množstva horľavých materiálov prítomných vo vozidlách, sa požiar rozvíja mimoriadne rýchlo a dosahuje veľmi vysoké teploty. Požiar v tuneli obvykle presiahne teplotu 1000 °C už v priebehu 3 až 5 minút, pričom maximálna teplota môže dosiahnuť až 1350 °C. Z hľadiska použitia materiálu požiarnej ochrany ide o plán scenára závažnej situácie, keďže v prípade viacerých produktov požiarnej ochrany dochádza k ich poškodeniu či dokonca topeniu pri oveľa nižších teplotách ako 1350 °C. Protipožiarne materiály používané v tuneloch musia byť teda odolné voči rýchlemu nárastu teploty a maximálnym teplotám. Najbežnejšou požiarnou krivkou (a zároveň krivkou s najvyššou závažnosťou), ktorá sa používa v tuneloch, je požiarna krivka RWS, ktorú vyvinulo holandské ministerstvo dopravy v 80. rokoch a v súčasnosti sa používa v mnohých krajinách celého sveta vrátane medzinárodne používaných noriem, ako je NFPA 502 a ASTM E3134. V súlade s francúzskymi predpismi sa navyše používa požiarna krivka HCM a v súlade s nemeckými predpismi požiarna krivka RABT.
Krivky prirodzeného požiaru
Vďaka moderným technológiám je možné vypočítať krivky prirodzeného požiaru, ktoré umožňujú definovať vývoj krivky závislosti teploty od času v danom požiarnom úseku na základe jeho skutočných morfologických a geometrických charakteristík, množstva a rýchlosti uvoľňovania tepla z horľavých materiálov, množstva kyslíka, prítomnosti aktívnej ochrany a mnohých iných parametrov. Tieto krivky nie sú v podstate „štandardnými krivkami“ a zodpovedajú iba špecifickému scenáru v konkrétnom úseku počas celého požiaru (t. j. zahŕňajú aj fázu ochladenia). Ďalšie informácie o protipožiarnej ochrane v kombinácii s krivkami prirodzeného požiaru vám poskytne technická podpora spoločnosti Promat.
Technická podpora spoločnosti Promat
Ak máte otázky týkajúce sa riešení pasívnej požiarnej ochrany, našich výrobkov a systémov alebo potrebujete poradiť s inštaláciou, obráťte sa na náš tím technickej podpory...
Technická dokumentácia
Vyhľadávajte produktové listy, systémové katalógy, vyhlásenia o parametroch, inštalačné príručky a ďalšie dokumenty, ktoré potrebujete na dokončenie svojej práce.
