Pasívna a aktívna požiarna ochrana: optimálne riešenie

Kvalitná konštrukcia a údržba sú základnými predpokladmi pre bezpečnú evakuáciu osôb v prípade požiaru, minimalizáciu šírenia požiaru a zaistenie prijateľných podmienok bezpečnosti pre záchranné zložky. Rozhodujúci je čas. Najlepšie riešenia protipožiarnej ochrany boli vyvinuté so zreteľom na špecifický dizajn jednotlivých budov a spôsob ich využívania, pričom v rámci holistického prístupu kombinujú aktívne aj pasívne opatrenia.

Úlohou je udržať pod kontrolou požiar vo fáze jeho plného rozvinutia – bod, ktorý nazývame „flashover“. Cieľom je zabrániť jeho šíreniu v budove tak, aby mohli ľudia včas uniknúť a záchranné zložky bezpečne zasiahnuť.

To je možné dosiahnuť kombináciou činností, ktoré nazývame pasívna ochrana a aktívna ochrana.

Aktívna ochrana, ktorá zahŕňa požiarne hlásiče, sprchové hasiace hlavice, hasiace prístroje, systémy stupačiek a odsávanie dymu, môže pomôcť pri zabránení šírenia požiaru, ochrane majetku a života. Tieto systémy vyžadujú pre efektívne fungovanie automatizáciu, takže v prípade zistenia požiaru a dymu sa v budove spustí požiarny hlásič/detektor dymu a upozorní osoby, ktoré sa nachádzajú v budove. Systémy hasiacich sprinklerových hlavíc a hasiace prístroje môžu pomôcť spomaliť šírenie požiaru do momentu, kým zasiahnu hasiči. Systémy na odsávanie dymu, ako sú strešné otvory alebo mechanická ventilácia na odvod dymu a dymovody, môžu vznietenie oddialiť alebo mu úplne zabrániť. Taktiež zaisťujú, že je úroveň dymu prijateľná pre evakuáciu.

Pasívna protipožiarna ochrana predstavuje skupinu systémov, ktoré rozdeľujú budovu na požiarne úseky pomocou protipožiarnych priečok, podláh a protipožiarnou ochranou konštrukcií. Tým sa zabraňuje rýchlemu šíreniu požiaru a je zabezpečená ochrana konštrukcie stavby na čas potrebný na evakuáciu osôb z budovy.

Aktívne systémy nemôžu v podstate fungovať bez pasívnych protipožiarnych materiálov a tieto dve riešenia sú účinné, len ak sú použité spoločne – systém sprinklerových hlavíc nemôže zabrániť požiaru v budove v prípade, že sa zrúti strop, ktorý je k nej pripevnený.

Princípy pasívnej požiarnej ochrany

Pri členení budovy na požiarne úseky je potrebné, aby mali priečky, stropy a konštrukčné prvky preukázateľnú požiarnu odolnosť. Je nevyhnutné, aby tieto deliace prvky poskytovali požadovanú odolnosť v reálnych situáciách, nielen v zjednodušených podmienkach v rámci testovania požiarnej odolnosti. Kritickými bodmi sú napríklad rohy, spojenia s inými priečkami alebo stropmi, podporné a závesné prvky, techniky upevnenia a spoje, ktoré by mali byť analyzované a testované v reálnych podmienkach.

Všetky otvory, spoje, prestupy potrubí alebo káblov je potrebné dôkladne zabezpečiť, pretože tieto prestupy predstavujú potenciálnu cestu pri šírení požiaru a dymu, a tým narúšajú princíp členenia na požiarne úseky.

Medzery a otvory na veľkých plochách, ako sú podlahy v bežných servisných šachtách, je potrebné dôkladne a úplne utesniť pomocou vhodných výrobkov a systémov, ktoré sa používajú na tesnenie týchto medzier a otvorov. To isté platí aj o škárach alebo otvoroch, ktoré vznikli v dôsledku nekvalitnej práce a konštrukčných dilatačných škárach.

Jedným z najdôležitejších aspektov, ktoré je potrebné zohľadniť pri projektovaní, sú únikové cesty a v prípade vysokých budov minimálne dve schodiská umiestnené ďalej od seba. Schodiská musia mať pretlakové vetranie a musia spĺňať funkciu protipožiarnej deliacej konštrukcie, ktorá zabráni vniknutiu dymu. Schodiská a všetky únikové cesty vo všeobecnosti by mali by byť vyrobené z nehorľavých materiálov, pokiaľ je to možné a nemali by sa v nich vyskytovať horľavé materiály.

Niektoré vnútroštátne predpisy umožňujú výstavbu vysokých obytných budov aj s jedným schodiskom za predpokladu, že sú vhodne navrhnuté, zatiaľ čo iné umožňujú prístup založený na výkonnosti (tzv. požiarne bezpečnostné inžinierstvo), ktorý od projektantov vyžaduje, aby sami posúdili počet schodísk a dobu evakuácie.

Kľúčovými opatreniami pasívnej ochrany sú bezpečnostné zóny alebo deliace prvky s vysokou účinnosťou, ako sú napr. neobývané miestnosti alebo podlahy navrhnuté tak, aby zabránili šíreniu požiaru oveľa dlhšie, ako je bežné.

Z hľadiska evakuácie majú podlahy v únikových zónach niekoľko výhod: pre evakuované osoby predstavujú zónu oddychu; znížená pravdepodobnosť úniku dymu do priestoru schodiska alebo výťahovej šachty; môžu byť použité na ochranu osôb so zdravotným postihnutím a/alebo zranených evakuovaných osôb; môžu byť použité ako miesto pre inštruktáž záchranných zložiek pri evakuácii; a môžu slúžiť ako hasičská základňa.

Zárukou funkčnosti akejkoľvek pasívnej ochrany je, samozrejme, dôsledný proces inštalácie. Na Slovensku platia nasledovné stavebné zákony a predpisy o protipožiarnej ochrane:

• Stavebný zákon 50/1976
• Vyhláška Ministerstva vnútra 94/2014.

Optimálne riešenie

Kvalitná konštrukcia, účinná kombinácia pasívnej a aktívnej ochrany, projektovanie únikových ciest, inštalácia a priebežné riadenie rizík – to všetko sú rozhodujúce faktory, ktoré prispievajú k bezpečnosti osôb a záchranných zložiek, ako aj k ochrane budovy v prípade požiaru.

K bezstarostnému užívaniu budov majiteľmi či inými osobami prispieva aj špecifikácia vhodných materiálov a systémov, ktoré je potrebné testovať v reálnych podmienkach, odborná inštalácia, kontrola a údržba.