Školenia spoločnosti Promat vykonávajú naši miestni zástupcovia alebo technické tímy. Kontaktujte ich na adrese: promat.sk@etexgroup.com alebo tel. č.: +421 915 936 126 a dozviete sa viac.
Uvedené trvanie požiarnej odolnosti primárne závisí od aplikácie. Viac podrobnejších informácií nájdete v príslušnej príručke.
Protipožiarne dosky nemajú požiarnu odolnosť a ich hrúbka a typ sa volia na základe požiarnych testov a technických schválení. Pre správny výber ochrannej hrúbky potrebujete okrem iného informácie o chránenej konštrukcii a požadovanú triedu požiarnej odolnosti.
Áno. Podľa technického schválenia sa na inštaláciu produktov spoločnosti Promat vyžaduje školenie, ktoré vykonávajú zamestnanci spoločnosti Promat. Toto školenie je bezplatné.
Podrobnejšie dokumenty pre produkty od spoločnosti Promat nájdete v časti Dokumenty na našej webovej stránke a typ dokumentu môžete filtrovať použitím filtra dokumentov.
Pošlite e-mail na adresu: promat.sk@etexgroup.com. Môžete sa obrátiť aj na regionálneho obchodného zástupcu.
Obráťte sa na regionálne obchodné zastúpenie alebo technické oddelenie (e-mail: promat.sk@etexgroup.com alebo tel. č.: +421 915 936 126).
Obráťte sa na predajné oddelenie (e-mail: promat.sk@etexgroup.com alebo tel. č.: +421 915 936 126).
Obráťte sa na technické oddelenie (e-mail: promat.sk@etexgroup.com alebo tel. č.: +421 915 936 126) alebo na regionálneho obchodného zástupcu.
Pošlite e-mail na adresu promat.sk@etexgroup.com.
Áno. Zľavy udeľuje regionálny obchodný zástupca.
Nie, pretože medzi hrúbkou dosky a triedou požiarnej odolnosti nie je lineárny vzťah.
Životnosť: „schopnosť dlhodobo odolávať“, ktorá je v technickom jazyku definovaná ako čas, počas ktorého si materiál, výrobok alebo systém zachová danú úroveň odolnosti za špecifikovaných podmienok.
Životnosť znamená schopnosť budovy alebo výrobku/systému plniť svoju funkciu v rámci stanoveného času za špecifických podmienok. Všetky stavebné výrobky majú obmedzenú životnosť.
V rámci definície životnosti sa implicitne predpokladá, že sa bude vykonávať pravidelná údržba a že nedôjde k žiadnym mimoriadnym udalostiam, ako je napríklad veľké zemetrasenie. Údržbou sa rozumie celkový súbor činností vykonávaných počas projektovanej životnosti s cieľom zachovať budovu alebo jej časti v takom stave, aby mohla plniť svoju funkciu. Životnosť výrobkov požiarnej ochrany sa môže posudzovať podľa konkrétnej normy, pre špecifické podmienky prostredia a pre špecifické zamýšľané použitia.
Oheň je najničivejšou silou a množstvo škôd a strachu, ktoré dokáže spôsobiť, je ohromujúce. Hlavnými následkami požiaru sú:
Smrť – toto riziko je veľmi reálne. Požiar a jeho následky, ktorými sú toxické plyny a dym, sú pre človeka mimoriadne nebezpečné. Každý rok zahynie pri požiari v USA viac ako 3000 ľudí a v Európe približne 4000* ľudí!
Zranenie – približne 10 % všetkých každoročne hlásených zranení osôb je spôsobených požiarom. V Európe je každý deň hospitalizovaných 190 osôb so závažnými zraneniami v dôsledku požiaru*.
Škody na budovách – môžu byť značné, najmä ak majú stavebné materiály nízku požiarnu odolnosť a je v nich zabudovaná len malá alebo žiadna požiarna ochrana. Škody v dôsledku požiarov v Európe ročne predstavujú 126 miliárd eur, čo je 1 % európskeho HDP*. V USA je situácia ešte horšia – škody a straty siahajú až do výšky 329 miliárd dolárov**, čo predstavuje 2,1 percenta hrubého domáceho produktu USA!
Zánik podnikania a strata zamestnania – odhaduje sa, že približne 40 % podnikov po rozsiahlom požiari už neobnoví svoju činnosť. Mnohé malé podniky často nedisponujú dostatkom času a finančných prostriedkov na obnovenie svojej činnosti.
Škody na životnom prostredí – v dôsledku požiaru a/alebo hasenia požiaru – voda použitá na hasenie požiaru a splodiny horenia môžu značne kontaminovať oblasti v okolí miesta požiaru.
Systémy pasívnej požiarnej ochrany sú zabudované do nosných konštrukcií tak, aby zabezpečili ich stabilitu a do stien, šácht a podláh, aby rozdelili budovu na oblasti s riadeným rizikom, na tzv. požiarne úseky. Takúto ochranu zabezpečujú buď samotné materiály, z ktorých je budova postavená, alebo sa ochranné materiály inštalujú dodatočne s cieľom zlepšenia jej požiarnej odolnosti (napríklad intumescentné nátery, nástreky alebo protipožiarne dosky).
Pasívna požiarna ochrana je najdôležitejšou obranou pri predchádzaní šírenia požiaru a považuje sa za dôležitú súčasť každej požiarnej stratégie.
Pasívna požiarna ochrana dokáže chrániť, a aj chráni životy a majetok. Jej cieľom je zadržať oheň, horúce plyny a dym vnútri požiarneho úseku budovy, umožniť bezpečnú evakuáciu a obmedziť finančné straty v dôsledku škôd na budovách a ich inventári.
Mnohé stavebné materiály, ako sú napríklad tehly a betónové či drevené konštrukcie, majú určitú prirodzenú odolnosť voči ohňu, a ako také predstavujú vstavanú požiarnu ochranu. Túto prirodzenú požiarnu odolnosť možno zvýšiť použitím ochranných materiálov (ako sú napríklad intumescentné nátery, nástreky, protipožiarne dosky) alebo systémov (protipožiarne steny a stropy, šachty atď.).
Aktívna požiarna ochrana je jednou zo stratégií požiarnej ochrany, pri ktorej sa požiar zisťuje, kontroluje alebo potláča pomocou opatrení alebo činností. Cieľom týchto opatrení je eliminovať vznik požiaru a požiarnych nebezpečenstiev, a nie im zamedziť, ako je to v prípade pasívnej požiarnej ochrany. Aktívnymi metódami požiarnej ochrany sú sprinklerové systémy alebo hasiace prístroje.
Spomaľovače (retardéry) horenia bránia šíreniu plameňov na povrchu a/alebo obmedzujú príspevok horľavého materiálu k požiaru.
Spomaľovač horenia nemá priamy vplyv na požiarnu odolnosť, ale len na reakciu na oheň.
Označenie CE je administratívne označenie, ktoré vyjadruje súlad s normami v oblasti ochrany zdravia, bezpečnosti a životného prostredia pre výrobky predávané v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (nie je to ukazovateľ kvality ani certifikačná značka).
Inými slovami, označenie CE je vyhlásenie výrobcu, že výrobok spĺňa špecifické normy EÚ.
Požiarna odolnosť systému alebo jeho prvku, ako je napríklad oceľový stĺp, stena alebo podlaha, je jeho schopnosť odolávať účinkom požiaru počas určitého času. Tento čas sa zvyčajne meria podrobením prvku alebo systému štandardnej požiarnej skúške alebo, ak je to povolené, určí sa výpočtom pomocou špecifických kódov.
Reakcia na oheň meria správanie sa materiálu podľa produktu, a ako prispieva k šíreniu požiaru. Je to dôležité v hotelových budovách, kde by nábytok, závesy, koberce atď. mali byť nehorľavé alebo slabo horľavé. Materiály na pasívnu požiarnu ochranu nemusia byť nehorľavé, pretože ich ohňovzdornosť je preukázaná pri požiarnom teste v príslušnom systéme. V spoločnosti Promat testujeme naše výrobky aj s ohľadom na reakciu na oheň.
V Európe a v niekoľkých ďalších krajinách sveta sa požiarna odolnosť vyjadruje prostredníctvom klasifikácie podľa špecifických kritérií. Za klasifikáciou požiarnej odolnosti zvyčajne nasleduje číslo, ktoré vyjadruje časový limit v minútach, napríklad 30, 60, 90, 120 alebo 180. Ten udáva čas, počas ktorého sú splnené kritériá odolnosti počas štandardizovanej požiarnej skúšky. Najčastejšie používané klasifikácie sú:
R – nosnosť Schopnosť konštrukcie zachovať si požadovanú mechanickú odolnosť v prípade požiaru.
E – celistvosť Ochrana pred ohňom a dymom, nezamedzuje však prenosu nebezpečného sálavého tepla v prípade požiaru (iba schopnosť zachovať celistvosť).
I – izolácia Schopnosť deliaceho prvku stavebnej konštrukcie pri vystavení požiaru na jednej strane obmedziť nárast teploty na neexponovanej strane na nižšie špecifikovanú úroveň.
W – radiácia Schopnosť konštrukčného prvku odolávať pôsobeniu ohňa len z jednej strany tak, aby sa znížila pravdepodobnosť prenosu požiaru v dôsledku výrazného sálania tepla buď cez prvok, alebo z jeho neexponovaného povrchu do priľahlých materiálov.
Kritériá možno kombinovať pre konkrétny systém alebo jeho súčasť:
EI Nenosný prvok, ktorý dokáže poskytnúť ochranu pred ohňom, horúcimi plynmi a dymom a sálavým teplom počas stanoveného času.
REI Nosný prvok, ktorý dokáže poskytnúť mechanickú odolnosť a ochranu pred požiarom, horúcimi plynmi, dymom a sálavým teplom počas stanoveného času.
EW Nenosný prvok, ktorý dokáže zaistiť celistvosť (ochranu pred ohňom, horúcimi plynmi a dymom) a zároveň znížiť prenos nebezpečného sálavého tepla.
Klasifikácia sa môže v rôznych oblastiach líšiť, všeobecné pojmy sú však rovnaké alebo veľmi podobné pre všetky normy a klasifikácie požiarnych skúšok.
To závisí od toho, či existuje harmonizovaná norma pre špecifické použitie alebo nie. Napríklad, v prípade požiarnych klapiek harmonizovaná norma existuje, preto je označenie CE povinné, kým v prípade protipožiarnych materiálov (ako napr. nástreky, protipožiarne dosky alebo intumescentné nátery) norma neexistuje, a preto označenie CE nie je povinné. Výrobcovia sa môžu rozhodnúť, že svoje výrobky označia označením CE dobrovoľne za predpokladu, že existujú osobitné smernice (EAD). Európsky hodnotiaci dokument (EAD) je dokumentácia o metódach a kritériách, ktoré EOTA (Organizácia orgánov technického posudzovania) akceptuje ako uplatniteľné pri posudzovaní úžitkových vlastností stavebného výrobku vo vzťahu k jeho základným charakteristikám. EAD sa vypracuje vo všetkých prípadoch, keď sa na posúdenie stavebného výrobku nevzťahuje harmonizovaná technická špecifikácia alebo sa naň nevzťahuje v plnom rozsahu.
Výsledné označenie CE sa nazýva ETA (Európske technické posúdenie: zdokumentované posúdenie úžitkových vlastností stavebného výrobku vo vzťahu k jeho základným charakteristikám).
Vo všeobecnosti sú to miestne stavebné predpisy vychádzajúce zo špecifických parametrov, ako napríklad požiarne zaťaženie (množstvo horľavých materiálov), rozmery budovy (najmä výška alebo veľkosť požiarnych úsekov), obsadenosť budovy a/alebo účel budovy (nemocnice, školy, kancelárie atď.).
Marketingové informácie výrobcu nemusia pri výbere správneho materiálu postačovať a v podstate nie sú postačujúce ani z hľadiska dodržiavania predpisov o požiarnej prevencii. Je potrebné predložiť platný úradný doklad ochrany alebo klasifikačný protokol vydaný akreditovaným laboratóriom pre požiarne skúšky na základe miestnych požiadaviek. Najpoužívanejšie normy pre požiarne skúšky a klasifikáciu sú: EN 13501-x v Európe, BS 476 alebo ASTM/UL v USA. V Európe je v prípade výrobkov, na ktoré sa vzťahuje harmonizovaná norma, teda výrobkov s označením CE na špecifické zamýšľané použitie, potrebné aj vyhlásenie o parametroch výrobku (DOP).
V niektorých krajinách je navyše potrebné zabezpečiť aj osobitné povolenie tretích strán.
Dôležitý je nielen samotný produkt, ale aj akékoľvek súvisiace príslušenstvo (ako napríklad skrutky, ktoré slúžia na spájanie protipožiarnych dosiek). Promat ponúka širokú škálu riešení pre každú aplikáciu.
- neuplatňovanie postupov uvedených v klasifikačných/skúšobných protokoloch alebo ignorovanie pokynov dodávateľa.
- chýbajúce zabezpečenie slabých miest, ako sú napr. káblové prestupy, uhly, dvierka, spoje, revízne poklopy a pod.
- použitie nesprávnych materiálov a/alebo ich rozmerov (používajte správn dosky alebo ochranné materiály so správnym príslušenstvom)
- projektant úplne nerozumie miestnym predpisom, klasifikácii a/alebo výsledkom skúšok daného riešenia.
- projektant neberie do úvahy niektoré slabé miesta, ako sú: prestupy, spoje, elektrické zariadenia vo vnútri deliaceho prvku, rozmery väčšie ako maximálne povolené pre konkrétny deliaci prvok, podmienky prostredia atď.
- projektant si neuvedomuje alebo podceňuje hranice použiteľnosti alebo oblasť použitia zvoleného riešenia.
- projektant neaplikuje komplexný prístup a nezohľadňuje konečné prostredie: podmienky používania (napríklad deti poškodzujúce steny v škole alebo nutnosť častého čistenia v nemocnici atď.), vlhkosť, mechanickú odolnosť, akustické vlastnosti atď.
Aby sa zabránilo šíreniu požiaru, musia požiarne deliace prvky spĺňať jedno alebo viacero z nasledujúcich kritérií:
- E: Celistvosť – schopnosť zastaviť šírenie ohňa a horúcich plynov.
- I: Izolácia – schopnosť obmedziť nárast teploty na povrchu nevystavenom teplu. Vo väčšine prípadov sa teplota na tejto strane prvku nezvýši v priemere o viac ako 140 °C alebo 180 °C, v porovnaní s počiatočnou teplotou.
- R: Nosnosť – schopnosť konštrukcie niesť zaťaženie alebo pôsobenie vplyvu bez toho, aby došlo k jej zrúteniu. Uplatňuje sa len vtedy, ak má hranica požiarneho úseku aj nosnú funkciu. V osobitných prípadoch môžu miestne požiarne predpisy vyžadovať ďalšie parametre, napríklad W pre radiáciu alebo M pre mechanickú odolnosť (odolnosť voči nárazu).
Požiarna odolnosť sa vždy vyjadruje v minútach, zvyčajne v triedach, ktoré sú násobkami 30 minút. Napríklad nosná podlahová deliaca priečka, ktorá dokáže odolávať požiaru po dobu najmenej 90 minút, sa klasifikuje ako REI 90 a sendvičová (nenosná) deliaca stena, ktorá zabraňuje prieniku ohňa a zvýšeniu teploty po dobu najmenej 60 minút sa klasifikuje ako EI 60.
Požiarne deliace prvky možno rozdeliť do dvoch hlavných skupín:
- vertikálne priečky – nenosné priečky sú často murované alebo betónové steny alebo sendvičové priečky a šachty. V niektorých prípadoch sa vyžaduje posilnenie odolnosti existujúcej steny tak, aby sa dosiahla trieda požiarnej odolnosti požadovaná miestnymi predpismi alebo zadávateľom. Dokonca aj v prípade nosných priečok, napr. betónových stien, sa môže vyžadovať posilnenie ich odolnosti za účelom zvýšenia triedy požiarnej odolnosti.
- horizontálne deliace úseky – prirodzeným horizontálnym deliacim prvkom je samotná podlaha. Ak podlaha sama o sebe nespĺňa kritériá požiarnej odolnosti, potom je potrebné aplikovať pasívnu požiarnu ochranu. Najbežnejšími systémami horizontálneho delenia sú:
- nezávislé stropy (stropná membrána) – všeobecne klasifikované ako „EI“
- stropné podhľady, ktoré prispievajú k požiarnej odolnosti nosných prvkov (ochranných systémov) – všeobecne klasifikované ako R chránenej konštrukcie.
- strop ako súčasť strešnej konštrukcie odolnej voči požiaru, s dutinami alebo bez nich – všeobecne klasifikované ako REI (v tomto prípade sa klasifikácia vzťahuje na celý systém: dosky + strop, a nie len na samotný strop).
Požiarny úsek je vymedzený priestor v budove, ktorý zamedzuje šíreniu požiaru a dymu. Veľkosť a počet požiarnych úsekov definujú všetky národné stavebné predpisy v závislosti od podlahovej plochy alebo objemu a množstva horľavých materiálov na každom podlaží. Stavebné predpisy sa v jednotlivých krajinách líšia. Požiarne deliace konštrukcie oddeľujúce požiarne úseky sú vždy vodorovné (protipožiarne podlahy/stropy) a zvislé (protipožiarne steny). Pretože cez tieto prvky prechádzajú všetky typy inžinierskych sietí, vytvárajú sa v nich otvory, ktoré musia byť taktiež chránené. Jasnú a viditeľnú ochranu predstavujú protipožiarne dvere. Na miestach prestupov inžinierskych sietí, ako sú káble, potrubia, vedenia atď., sa musí zaistiť tesnenie požiarneho úseku použitím vhodných tesnení prestupov.
Ich účelom je udržať oheň, horúci dym a plyny v mieste ich výskytu, vytvorením hraníc, ktoré zastavia ich šírenie tak, aby mali osoby prítomné v budove dostatok času na bezpečný únik. Ich úlohou je tiež poskytnúť záchranným zložkám dostatočný čas na to, aby sa dostali do budovy, skontrolovali, či sa skutočne všetky osoby z budovy evakuovali, alebo pomohli tým, ktorí sa nedokážu dostať von vlastnými silami a následne hasili samotný požiar skôr, ako sa rozšíri do iných priestorov. Rozdelenie budovy na požiarne úseky tiež znamená, že škody spôsobené požiarom a dymom budú obmedzené len na úsek, ktorý bol zasiahnutý pôvodným požiarom, kým ostatné časti budovy zostanú v bezpečí.
Právne predpisy týkajúce sa požiarnych úsekov získate od miestnych stavebných úradov alebo v niektorých krajinách od hasičského zboru. To je najlepší spôsob, ako sa uistiť, že máte najaktuálnejšie informácie.
Ak to vyžadujú miestne predpisy, alebo ak chcete špecificky zachovať alebo ochrániť určité časti budovy.
V niektorých krajinách vám môžu pomôcť špecializované projekčné kancelárie, špecialisti požiarnej ochrany a miestne hasičské zbory.
Pomoc vám môžu poskytnúť aj miestni odborníci spoločnosti Promat. Neváhajte a požiadajte o radu miestny technický obchodný tím.
Keďže oceľ počas zahrievania postupne stráca svoju pevnosť, pri určitej teplote už nie je zostávajúca pevnosť oceľového prvku dostatočná na prenášanie mechanického zaťaženia a prvok sa zrúti. Závisí to od stupňa využitia: pomeru mechanických zaťažení v podmienkach požiaru, ktoré pôsobia na prvok k jeho pevnosti pri izbovej teplote. Čím vyšší je stupeň využitia prvku, tým nižšia je teplota, pri ktorej sa prvok zrúti.
Aby sa zabránilo zrúteniu oceľového prvku, teplota ocele musí zostať nižšia ako teoretická teplota, pri ktorej by došlo k zrúteniu. Maximálna prípustná teplota, ktorá je dostatočne nízka na to, aby sa zabránilo zrúteniu, sa nazýva kritická teplota ocele. Čím nižšia je kritická teplota ocele, tým sa vyžaduje vyššia protipožiarna ochrana.
Kritickú teplotu ocele pre každý prvok vypočítava statik alebo sa môžu použiť bezpečné hodnoty na základe miestnych predpisov (zvyčajne 450 až 620 °C).
Podrobnejšie informácie vám poskytne miestne obchodné zastúpenie spoločnosti Promat.
Trvanlivosť protipožiarneho systému, a teda aj spoľahlivosť počas životnosti budovy, závisí od správneho návrhu a inštalácie a od správnej údržby. Pri projektovaní budovy je veľmi dôležité, aby bol zvolený protipožiarny systém odolný voči poveternostným podmienkam, ktorým môže byť vystavený. V rámci európskych hodnotiacich dokumentov (EAD) sú hlavné triedy odolnosti voči poveternostným vplyvom nasledujúce: Z2 (vhodné pre suché podmienky vo vnútorných priestoroch), Z1 (vlhké podmienky vo vnútorných priestoroch), Y (čiastočne exponované vrátane mrazu-rozmrazenia) a X (úplne exponované), testované na virtuálnu životnosť 10 alebo 25 rokov. Samozrejme, skutočná životnosť je aj pri absencii bežnej údržby oveľa dlhšia (podľa európskych smerníc sa spravidla násobí faktorom 2 alebo 3).
Pri inštalácii protipožiarneho systému je dôležité, aby sa dôsledne dodržiavali pokyny na inštaláciu a aby sa napríklad zabránilo hromadeniu vody. Pre vnútorné podmienky sa vo všeobecnosti nevyžaduje údržba pasívneho protipožiarneho systému. Ak je systém ochrany správne navrhnutý a inštalovaný a počas životnosti budovy sa doň nezasahuje, požiarna odolnosť zostáva rovnaká. Ak však napríklad v dôsledku rekonštrukčných prác v budove dôjde k poškodeniu systému požiarnej ochrany, je potrebné ho správne opraviť.
Podrobnejšie informácie vám poskytne miestne obchodné zastúpenie spoločnosti Promat.
Pre zaistenie správnej inštalácie sa vyžaduje, aby bola konštrukcia prístupná, aby bol dostatočný priestor na umiestnenie a upevnenie protipožiarneho systému a aby spoje rôznych geometrií nevyžadovali veľmi zložité protipožiarne riešenia.
Bežné chyby pri inštalácii sa líšia v závislosti od rôznych typov systémov. Napríklad v prípade ochrany doskami je to používanie podkladu z nesprávneho materiálu, ako je napr. drevo, alebo nepresné rozmiestnenie či umiestnenie sponiek, ktoré spájajú dosky. Pri nástrekoch a náteroch sú rozhodujúce podmienky aplikácie: primerané očistenie povrchu, kompatibilita s podkladovými nátermi a aplikácia len za podmienok, kedy sú okolitá teplota, relatívna vlhkosť a teplota substrátu a časy schnutia jednotlivých vrstiev v rozsahu uvedenom v návode na použitie.
Správne fungujúci systém požiarnej ochrany nezávisí len od dostupnosti správy o nezávislej skúške alebo posúdení, ale ak sa systém požiarnej ochrany používa v rámci limitov uvedených v tomto protokole, aj od správneho návrhu.
Najbežnejšími chybami pri návrhu sú:
- podhodnotenie pôsobenia na konštrukcie vrátane nepriameho pôsobenia alebo nadhodnotenie pevnostnej triedy ocele, čo vedie k príliš vysokým vypočítaným kritickým teplotám ocele;
- nehodnotenie vplyvu lokálnych požiarov, pri ktorých môžu byť teploty veľmi vysoké, aj keď len na krátky čas;
- nezohľadnenie odlupovania betónu v prípade betónových konštrukcií;
- používanie ochranných prostriedkov mimo ich limitov použiteľnosti;
- nesprávne vyhodnotenie testov a klasifikačných skúšok ochranných štítov (stropných podhľadov), ktorých funkčnosť závisí od mnohých technických detailov;
- nezohľadnenie odolnosti (alebo zraniteľnosti) konštrukcií, ktoré sa majú chrániť.
Okrem správneho návrhu závisí funkčnosť protipožiarneho systému počas požiaru aj od jeho správnej inštalácie.
Hoci pôvodným cieľom je zabrániť zrúteniu alebo vážnemu poškodeniu konštrukcie počas celého požiaru, národné stavebné predpisy definujú požiarnu odolnosť konštrukcií pomocou tried podľa časového rozpätia, napr. 60, 90, 120, 180 alebo 240 minút. V európskych normách je požiarna odolnosť nosnej konštrukcie označená písmenom R. Napríklad R120 znamená, že určitý nosný prvok sa po dobu najmenej 120 minút vystavenia štandardnej požiarnej krivke nedeformuje do takej miery, aby ohrozil stabilitu konštrukcie.
Aj keď je pravdepodobnosť, že by požiar skutočne vyčíňal na tom istom mieste v bežnej budove (napríklad) 120 alebo dokonca 240 minút, pomerne nízka, požadovaný vysoký stupeň požiarnej odolnosti znamená, že pravdepodobnosť zrútenia počas požiaru bude veľmi nízka.
Hoci sa národné stavebné predpisy v jednotlivých krajinách líšia, všetky vyžadujú vyššie triedy požiarnej odolnosti v situáciách s vyšším rizikom, napríklad v prípade výškových budov, nemocníc, verejných budov atď., pretože čím závažnejšie sú potenciálne následky (z hľadiska ochrany života ľudí a ochrany budovy a jej vybavenia), tým nižšia musí byť pravdepodobnosť zrútenia počas požiaru, a tým vyššia úroveň požiarnej ochrany sa teda vyžaduje. Požiarna odolnosť konštrukcie je určená výpočtami podľa noriem, ako sú Eurokód EN 1992-1-2 (betón), EN 1993-1-2 (oceľ), EN 1994-1-2 (kompozitný materiál) a EN 1995-1-2 (drevo). Ak nechránená konštrukcia nespĺňa požadovanú požiarnu odolnosť, musí sa aplikovať protipožiarna ochrana. Požiarna odolnosť požiarne chránenej konštrukcie sa určuje skúšobnými metódami, napr. podľa série noriem EN 13381, BS 476, ASTM E119 a pod.
Zabezpečiť, aby sa konštrukcia budovy alebo jej časti počas požiaru nezrútili alebo aby sa vážne nepoškodili. Iba za týchto podmienok dokáže požiarna deliaca konštrukcia zamedziť šíreniu požiaru a umožniť evakuáciu ľudí, záchranným zložkám poskytnúť pomoc osobám nachádzajúcim sa v budove a prípadne hasiť požiar, a tak eliminovať škody na majetku.
Preto je požiarna odolnosť nosnej konštrukcie základnou podmienkou požiarnej bezpečnosti každej budovy.
Súčiniteľ prierezu je definovaný ako podiel povrchovej plochy konštrukčného prvku na jednotku dĺžky Ap a objemu na jednotku dĺžky V. Meria sa v jednotkách m-1. Súčiniteľ prierezu Ap/V sa v staršej literatúre uvádza ako U/A alebo U/Acs. Ide o iný výraz s rovnakým významom.
Pri vystavení ocele ohňu spôsobuje tepelná energia zvýšenie teploty ocele. Rýchlosť zvyšovania teploty závisí od geometrie ocele:
- čím väčšia je povrchová plocha oceľového prvku, tým rýchlejšie doň prúdi tepelná energia;
- čím menší je objem ocele, tým menej tepelnej energie je potrebné na jej zahriatie.
V európskych a britských normách sú oba aspekty vyjadrené súčiniteľom prierezu, ktorý sa vypočíta vydelením povrchovej plochy vystavenej ohňu (v m2) vnútorným objemom ocele (v m3). Rovnaký výsledok možno dosiahnuť alternatívnou jednoduchou metódou, kedy sa exponovaný vonkajší obvod (v m) vydelí plochou prierezu prvku (v m2). V normách ASTM sa používa podobná metóda, kde výpočet vychádza z pomeru hmotnosti na jednotku dĺžky (v librách) ku obvodu zahriatej plochy (v palcoch).
Hodnota súčiniteľa prierezu sa zvyčajne pohybuje v rozmedzí od 50 m-1 do 300 m-1 . Nízky súčiniteľ prierezu znamená relatívne pomalé zahrievanie, vysoký súčiniteľ prierezu znamená rýchlejšie zahrievanie. Preto sa zvyčajne v prípade prvkov s vysokým súčiniteľom prierezu vyžaduje hrubšia protipožiarna ochrana.
Aj keď je oceľový prvok rovnaký, jeho súčiniteľ prierezu sa môže meniť v závislosti od niektorých podmienok:
exponovaný povrch: v prípade nosníkov pod betónovou podlahou sú ohňu vystavené len strany a spodná časť nosníka. Ide o „expozíciu z troch strán“. Voľne stojaci stĺp je však vystavený zo štyroch strán. Expozícia z troch alebo štyroch strán sa odráža na exponovanom povrchu, ktorý sa používa na výpočet súčiniteľa prierezu.
škatuľová alebo kontúrová ochrana: v prípade H-profilov kopíruje vonkajší exponovaný povrch otvoreného tvaru H-profilu. Ak však protipožiarnu ochranu tvorí uzavretá škatuľa umiestnená okolo profilu H, vonkajší exponovaný povrch sa zmenší na veľkosť tejto škatule. V prípade intumescentných náterov a nástrekov je relevantný tvar obrysu. Pri ochrane doskami sa bežne používa škatuľový tvar. Podrobnejšie informácie vám poskytne miestne obchodné zastúpenie spoločnosti Promat.
Pojem postupné zrútenie je dôležitý z hľadiska nosných konštrukcií. Znamená to, že keď sa zrúti jeden prvok, vyvolá to zrútenie ďalšieho a ďalšieho prvku, čo vedie k zrúteniu väčších častí budovy alebo dokonca celej budovy.
K postupnému zrúteniu môže dôjsť, pretože ak je jeden prvok oslabený požiarom a zrúti sa, zaťaženie (najmä hmotnosť budovy a jej vybavenia) sa prenáša na okolité prvky. To znamená, že tieto okolité prvky sú vystavené zvýšenému zaťaženiu, ktoré môže následne viesť k ich zrúteniu. Keďže počet zostávajúcich prvkov sa znižuje, zaťaženie týchto prvkov sa zvyšuje. Tento proces sa často opakuje, v dôsledku čoho môže dôjsť k zrúteniu aj mimo časti budovy postihnutej požiarom.
Ak sa má intumescentný náter PROMAPAINT®-SC4 použiť v exteriéri, je potrebný vhodný vrchný náter.
Hoci sa betón pri požiari zahrieva relatívne pomaly, stále existujú prípady, kedy môže dôjsť k zrúteniu betónového prvku. Najbežnejším mechanizmom zrútenia je, keď betónový kryt na oceľovej výstuži nie je dostatočne hrubý na to, aby udržal teplotu výstuže na nízkej úrovni. To je často prípad starých budov a budov s veľmi vysokými požiadavkami na požiarnu odolnosť. Protipožiarna ochrana dokáže kompenzovať nedostatočnú hrúbku betónového krytu.
V prípadoch, keď je betón vystavený vlhkému prostrediu a/alebo potenciálne vyšším teplotám pri požiari, však vzniká ďalšie riziko. Odlupovanie betónu spôsobuje rýchle a explozívne oddeľovanie vrstiev betónovej konštrukcie, ku ktorému zvyčajne dochádza v prvých 5 až 30 minútach požiaru, aj keď je teplota ešte pomerne dosť nízka a vystavuje oceľovú výstuž priamemu ohňu. V takýchto prípadoch je potrebné použiť protipožiarnu ochranu, aby sa zaistilo, že teplota betónu zostane nízka a nedôjde k jeho odlupovaniu.
Pri vystavení dreveného prvku ohňu začne materiál na povrchu prvku horieť. Postupne sa vytvorí zuhoľnatená vrstva dreva. Táto zuhoľnatená vrstva sa s rozvíjajúcim požiarom prehlbuje a zostávajúci prierez dreva sa zmenšuje. Rýchlosť tohto procesu závisí najmä od typu dreva a vlhkosti (obsahu vlhkosti).
Zvyšný prierez musí byť schopný preniesť mechanické zaťaženie na konštrukciu. Okrem toho je malá vrstva tohto prierezu nespáleného dreva tesne pod zuhoľnatenou vrstvou taká horúca, že už nemá žiadnu pevnosť.
Spomalenie zahrievania a uhoľnatenia dreva je kľúčom k zvýšeniu jeho požiarnej odolnosti. Protipožiarna ochrana má dvojaký účinok:
- oddiali tvorbu zuhoľnatenej vrstvy, ktorá by sa v opačnom prípade začala tvoriť ihneď.
- ak už sa začala tvoriť zuhoľnatená vrstva, spomalí proces uhoľnatenia.
Vďaka týmto dvom priaznivým účinkom sa požiarna odolnosť dreveného prvku môže zvýšiť tak, aby sa splnil požadovaný čas požiarnej odolnosti.
Pri zahrievaní ocele na teplotu 400 °C až 800 °C sa jej pevnosť postupne znižuje. Tuhosť ocele sa znižuje už pri 100 °C. Pri znížení pevnosti a tuhosti dochádza k výrazným deformáciám a nakoniec zrúteniu stavebných prvkov. Keďže oceľové konštrukcie sú vo všeobecnosti štíhle a oceľ má vysokú tepelnú vodivosť, pri vystavení ohňu majú tendenciu rýchlo sa zahrievať.
Použitím ochranného plášťa okolo oceľového prvku alebo protipožiarneho štítu, napríklad požiarneho podhľadu, sa zahrievanie ocele oddiali a tým sa môže oddialiť aj zrútenie, alebo sa mu úplne zamedzí.
Protipožiarna manžeta PROMASTOP®-FC MD bola testovaná podľa normy EN 1366-3 pre konfigurácie potrubí s otvoreným koncom (U/U) s priemerom max. ø 125 mm (jedna vrstva).
Je potrebné vziať do úvahy nasledujúce faktory:
- Typ deliacej konštrukcie (betón, sadrokartón, murivo, …?)
- Ide o stenu alebo podlahu, prípadne iný konštrukčný prvok?
- Aká trieda požiarnej odolnosti sa vyžaduje? Celistvosť a izolácia?
- Aké sú rozmery otvorov? Aký je počet otvorov? Aká veľká je medzera po obvode otvoru?
- Aké inžinierske siete prestupujú cez konštrukciu? Jednotlivé káble, káblové zväzky, káblové žľaby, káblové chráničky, káble v plastových/kovových priechodkách, horľavé potrubia, potrubia so zvukovou izoláciou alebo bez nej, potrubia so spojmi, ohýbané potrubia, nehorľavé potrubia, s izoláciou alebo bez izolácie, ventilačné kanály, s požiarnou klapkou alebo bez nej, kombinácia vyššie uvedených inžinierskych sietí?;
Vo všeobecnosti sa v prípade jednotlivých systémov vyžaduje použitie špecifických výrobkov. Pred tým, ako si vyberiete ten najúčinnejší systém, je potrebné zodpovedať nasledujúce hlavné otázky.
Požiarne deliace konštrukcie sú navrhnuté tak, aby zamedzili šírenie ohňa a horúceho dymu do ďalších požiarnych úsekov a aby sa umožnila bezpečná evakuácia v ostatných častiach budovy. Je zrejmé, že tento systém nemôže fungovať, ak sú v požiarnych deliacich konštrukciách otvory a medzery, pretože aj ten najmenší otvor môže prepúšťať dym alebo oheň do susedného úseku. Môžu sa používať nasledujúce typy systémov protipožiarnych prestupov:
- intumescentné systémy: vo všeobecnosti slúžia na vyrovnávanie strát objemu materiálu v dôsledku jeho tavenia alebo zmršťovania (prestupy obsahujúce plasty) v mieste prestupu cez deliacu konštrukciu alebo na ochranu škár;
- pasívne systémy: vo všeobecnosti slúžia na izoláciu prvkov, ktoré potenciálne môžu viesť tepelnú energiu cez deliacu konštrukciu vplyvom vodivosti (prestupy obsahujúce kov) alebo na uzavretie veľkých otvorov;
- kombinované systémy: kombinácie rôznych systémov, ako sú napríklad intumescentné, izolačné, ablatívne alebo iné systémy pre špeciálne aplikácie.
V zásade sa systémy dosiek minerálnej vlny s ochranným náterom testujú tak, že všetky hrany a spoje sa tiež ošetria ochranným náterom. Aplikácia náteru na hrany je dôležitá z hľadiska zaistenia dobrej priľnavosti k podkladu a uzavretia akýchkoľvek otvorených miest, cez ktoré by mohol prenikať oheň a dym. Iba v prípade kruhových otvorov sa na utesnenie používa akrylový tmel.
Kde nájdem návod na inštaláciu? V sekcii pre sťahovanie dokumentov si stiahnite príslušný návod alebo video.
Slovo „intumescentný“ znamená, že materiál má schopnosť expandovať pri vystavení ohňu alebo teplu. Intumescentné výrobky sa používajú v prípade materiálov prestupov inžinierskych sietí, ktoré by pri požiari zhoreli alebo sa roztavili, napríklad plastové rúrky, materiály s nízkou teplotou topenia (napr. horľavá izolácia) alebo káble. Dokonca aj v prípadoch, keď nedochádza k horeniu alebo taveniu materiálu prestupov sietí, majú intumescentné materiály tú výhodu, že sa dokážu rozpínať a utesniť tak mnohé praskliny alebo medzery, ktoré môžu vzniknúť alebo sú dôsledkom nesprávnej inštalácie. Nezamieňajte si ich s endotermickými výrobkami, ktoré blokujú teplo prostredníctvom chemickej absorpcie a uvoľňovania vlhkosti.
Systémy na tesnenie deliacich konštrukcií sa inštalujú do všetkých otvorov, medzier alebo škár v požiarnom úseku a musia mať rovnakú (alebo vyššiu) požiarnu odolnosť ako daný požiarny úsek.
Sprinklerové hasiace systémy sú dôležitou súčasťou aktívnej požiarnej ochrany, sú však určené na hasenie požiaru a v niektorých špecifických prípadoch na jeho potlačenie. Nedokážu však udržať požiar v konkrétnom úseku a zabrániť jeho ďalšiemu šíreniu. Sprinklery nedokážu zabrániť ani šíreniu dymu alebo toxických plynov počas požiaru. Dôvodom pre delenie na požiarne úseky a tesnenie je, naopak, potreba zadržať požiar v danom úseku a zároveň zamedziť prenikaniu dymu cez požiarne deliace konštrukcie.
Hoci sa protipožiarne systémy testujú pri veľmi vysokých teplotách (zvyčajne viac ako 1000 °C), tieto skúšky sa vykonávajú v podmienkach požiaru (teda s rastúcou požiarnou krivkou do 2 alebo dokonca maximálne do 4 hodín) a pri každodennom neustálom vystavení vysokým teplotám. Väčšina protipožiarnych systémov začína reagovať, chemicky alebo fyzikálne sa meniť pri relatívne nízkych teplotách (100 až 200 °C), ako napríklad intumescentné materiály a endotermické nátery. Preto sa tieto výrobky nemôžu používať ako „vysokoteplotný tesniaci prostriedok“.
Dôležitosť tesnenia prestupov je potrebné neustále zdôrazňovať. Skúsenosti ukazujú, že práve prestupy bývajú najslabším článkom v systéme požiarnych úsekov budovy. Všetci by sme si mali uvedomiť, že v deliacich konštrukciách budov je najpravdepodobnejšie riziko šírenia požiaru práve v mieste prestupu inžinierskych sietí cez steny alebo podlahy, alebo v mieste, kde sa spájajú skryté dutiny medzi deliacimi konštrukciami. Žiaľ, nedostatočné utesnenie, nesprávna špecifikácia a nesprávna inštalácia prispeli k mnohým rozsiahlym požiarom v nových aj starých budovách, ktoré by nemali také ničivé následky, ak by boli prestupy cez steny a podlahy požiarnych úsekov primerane utesnené proti šíreniu ohňa a dymu, alebo ak by boli riadne špecifikované požadované tesniace prostriedky.
Plastové potrubie je veľmi všeobecný pojem. Je dôležité poznať typ plastového potrubia, jeho priemer a hrúbku jeho steny. Systémy utesnenia prestupov sa testujú pre potrubia rôznych materiálov (t. j.: PVC, PE, PP, viacvrstvové potrubia), rôznych priemerov a hrúbky stien a každý variant musí byť riadne preskúšaný a klasifikovaný.
Typy ventilačných systémov na odvod dymu sú nasledovné:
Systémy prirodzeného odvetrávania dymu
Na odvod dymu využívajú prirodzený vztlak horúceho dymu a dynamiku prúdenia vzduchu dymu a vzduchu. Takzvané automatické vetracie otvory vďaka automatickému otváraniu umožňujú, že pri zistení požiaru sa začne dym odvádzať z budovy.
Mechanické systémy odvetrávania dymu
Pracujú na princípe poháňaných ventilátorov, ktoré umožňujú odvádzanie dymu z budovy núteným odvetrávaním, spravidla prostredníctvom kanálov na odsávanie dymu. Sú alternatívou k prirodzeným systémom odvetrávania dymu a ich cieľom je vytvoriť únikové cesty bez dymu umožňujúce evakuáciu osôb v budove a prístup záchranných zložiek. Pri detekcii prítomnosti dymu sa otvorí len klapka potrubia na podlaží požiarneho úseku (všetky ostatné zostanú zatvorené). Ventilátor v hornej časti ventilačného systému odsáva dym a zabraňuje prenikaniu dymu do susediacich úsekov.
Systémy na odvod dymu a tepla (SHEVS/ZODT)
Tieto kompletné systémy odvádzajú dym z budovy bez ohľadu na to, či pracujú na princípe núteného alebo prirodzeného odvetrávania. Pozostávajú najmä z prívodných ventilátorov, klapiek, potrubí a ventilátorov alebo automatických vetracích otvorov.
Ventilačný systém s prúdovými ventilátormi
Prúdové ventilátory dokážu odvádzať dym z veľkého požiarneho úseku, alebo, ako je to vo väčšine prípadov, jednoducho ho na určitý čas presunúť do konkrétnej časti požiarneho úseku, čím sa umožní evakuácia osôb.
Systémy na zadržiavanie dymu.
Tieto systémy, často vo forme závor alebo fyzických bariér, zabraňujú prestupu dymu a tepla z jedného požiarneho úseku do druhého.
Ventilačné potrubia a potrubia na odvod dymu sa môžu testovať podľa požiadaviek rôznych noriem. Najbežnejšími sú európska norma (< href="https://normy.unms.sk/eshop/public/standard_detail.aspx?id=132036" target="_blank">EN 1366-x), britská norma (< href="https://www.firesafe.org.uk/british-standard-476-fire-tests/" target="_blank">BS 476) a americká norma (UL/ASTM).
Kritériá účinnosti podľa európskej normy sú nasledujúce (podobné kritériá sa posudzujú v iných skúšobných a klasifikačných normách):
Netesnosť
Na potrubí nesmie byť únik presahujúci 10 m³/h na 1 m² vnútornej plochy. Táto hodnota sa vzťahuje na plochu povrchu potrubia od perforovanej dosky po koniec potrubia pri vstupných dýzach.
Celistvosť
Neporušenosť tesnenia/prestupu medzi potrubím a nosnou konštrukciou sa posudzuje podľa normy < href="https://normy.unms.sk/eshop/public/standard_detail.aspx?id=132307" target="_blank">EN 1363-1 (skúška vatovým tampónom a meranie medzery).
Izolácia
Výsledky skúšok musia preukázať izolačné vlastnosti potrubia (zvyčajne v priemere 140 °C a maximálne 180 °C nad teplotu miestnosti na vonkajšom povrchu potrubia v úseku susediacom s požiarom.
Zníženie profilu
Vnútorné rozmery (šírka a výška hranatého potrubia, priemer kruhového potrubia) potrubia na odvod dymu sa počas skúšky nesmú zmenšiť o viac ako 10 %.
Mechanická stabilita (len pre odsávače dymu)
Ak sa potrubie vo vnútri pece zmrští tak, že stráca svoju schopnosť odvádzať dym alebo odolávať požiaru, považuje sa to za nevyhovenie kritériu mechanickej stability.
Norma ISO definuje splodiny horenia ako „súhrn plynov a aerosólov vrátane rozptýlených častíc, ktoré vznikajú pri horení alebo pyrolýzou pri požiari“. Splodiny možno rozdeliť do štyroch hlavných kategórií: dusivé (narkotické) plyny, dráždivé plyny, subakútne toxické látky a subletálne toxické látky.
Široká škála bežných materiálov používaných v moderných budovách vytvára zmes produktov horenia, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie. Vystavenie niektorým zlúčeninám môže mať akútne subletálne alebo subakútne účinky.
V Európe je možné používať nasledujúce typy potrubí na odvod dymu:
- Horizontálne potrubia pre odvod dymu z jedného úseku SINGLE, ktoré sa môžu používať len v jednom požiarnom úseku a sú testované podľa normy EN 1366-9, podľa špecifickej krivky čas/teplota 600 °C a klasifikované podľa normy EN 13501-4
- Horizontálne alebo vertikálne ohňovzdorné potrubia na odvod dymu z viacerých úsekov MULTI, ktoré sa môžu používať v ľubovoľnom počte úsekov a sú testované podľa EN 13668 podľa krivky ISO 834 (EN 1363-1) a klasifikované podľa normy EN 13501-4 (ako potrubie – dymovod „C“)
The test method for multi compartment fire resistant smoke control ducts (EN 1366-8) is applicable to fire resisting ducts that have already passed the appropriate period to EN 1366-1 (Ducts A/500 Pa and B). For mono compartment ducts, only test according to EN 1366-9 is required.
Tieto skúšobné metódy sú vhodné len pre potrubia vyrobené z materiálov triedy A1 a A2-s1, d0 podľa európskej klasifikácie reakcie na oheň.
V európskych krajinách sa ventilačné potrubia skúšajú podľa EN 1366-1 a klasifikujú podľa EN 13501-3. Štandardná teplotná krivka je opísaná v norme EN 1363-1 (ISO 834). Klasifikácia obsahuje údaj o celistvosti a izolácii (EI) a doplňujúci údaj: „i → o (tzv. potrubie A), ”o → i“ (tzv. potrubie B), alebo „(i ↔ o)“ (potrubie A/B), ktorý označuje, či bolo potrubie skúšané a spĺňa požiadavky v prípade požiaru zvnútra, zvonka alebo z oboch strán. Okrem toho sa sleduje aj netesnosť potrubia.
V prípade požiaru sa môže dym rozšíriť do susedných miestností alebo požiarnych úsekov práve cez ventilačné potrubia. Aby sa zaistila bezpečnosť budovy, musí sa zabrániť šíreniu požiaru z jedného požiarneho úseku do druhého (napr. medzi podlažiami), aby mali osoby dostatok času na únik a záchranné zložky na hasenie požiaru. Konkrétne v prípade ventilačných systémov je možné pri požiari zamedziť šíreniu dymu a požiaru inštaláciou klapiek alebo dymových/požiarnych zábran a vypnutím ventilačného systému. Z hľadiska nákladov to nie je vždy najefektívnejšie riešenie. Okrem toho je potrebné vziať do úvahy, že typické oceľové potrubia sa môžu vplyvom požiaru rýchlo deformovať, čím môže dôjsť k potenciálnemu zrúteniu vertikálneho prvku deliaceho úseku, najmä v prípade odľahčených priečok a/alebo sa v blízkosti prestupu v stene a stropu vytvorí priestor, cez ktorý sa môže oheň a dym ľahko šíriť ďalej.
Úmrtia pri požiari často majú priamu súvislosť s dymom. Najčastejšou príčinou smrti alebo zranenia pri požiari je v skutočnosti vdýchnutie dymu. Podľa U.S. Fire Administration (USFA) je dym príčinou 60 % až 80 % všetkých úmrtí pri požiari. Dráždivé, toxické a dusivé plyny môžu v priebehu niekoľkých minút viesť k bezvedomiu a nakoniec k smrti.
V budovách neexistuje požiar bez dymu: v prípade požiaru, dym a plyny veľmi rýchlo zaplnia miestnosti v budove. Len 300 g papiera (hmotnosť jednej knihy!) môže pri požiari vyprodukovať viac ako 300 m³ dymu a plynov (kancelária s rozmermi 10 x 10 x 3 m). Dokonca aj horiaci kôš na papier môže dymom rýchlo zaplniť celú miestnosť.
Priebeh šírenia dymu a plynov pri rozvoji požiaru v miestnosti ale aj vo veľkom priestore je dramatický: prvým následkom je zníženie viditeľnosti, ku ktorému dochádza zvyčajne do dvoch, troch minút. Dôsledkom toho je, že ľudia si často nemôžu nájsť únikovú cestu, čo vedie k následnej panike. Druhý účinok súvisí s toxicitou špecifickej zložky, ktorou je oxid uhoľnatý (CO). Vdýchnutie oxidu uhoľnatého spôsobuje nevoľnosť alebo vracanie, zmätenosť, stratu vedomia a nakoniec smrť. V závislosti od materiálov prítomných v budove sa môžu uvoľňovať aj niektoré ďalšie nebezpečné plyny, ako napríklad kyanovodík, kyselina chlorovodíková, amoniak atď.
Dym je tiež najväčším nepriateľom záchranných zložiek.
Dobre navrhnutý systém na reguláciu dymu môže zachrániť životy a pomôcť chrániť majetok, konkrétne tak, že:
- oddiali alebo zabráni vznieteniu, čím sa zníži riziko ďalšieho rozvoja požiaru;
- udržiava únikové a prístupové cesty bez dymu;
- uľahčuje vykonanie hasiacich operácií záchranných zložiek;
- znižuje riziko poškodenia budovy;
- chráni obsah budovy.
